Ko ɗo ngon-ɗaaAfrik worgo : HOLI THABO MVUYELWA MBEKI ? / HOOREEJO NDENNDAANDI AFIRIKI-WORGO KESO : KGALEMA MOTLANTHE

HOOREEJO NDENNDAANDI AFIRIKI-WORGO KESO : KGALEMA MOTLANTHE

Mollom testing mode is still enabled.

By adminYollaa ko12 oktoobar 2008

Kgalema Motlante, lomtiiɗo Tabo Mbeki o
Kgalema Motlante, lomtiiɗo Tabo Mbeki o

ANC suɓii Kgalema Motlanthe yo o lomto Thabo Mbeki ko ñalnde 25 Settaamburu 2008. Nde Jakkaa Ngenndiijo (« Assemblée Nationale ») jooɗii, fotde daaɗe 269 ngootanii mo, 41 njaamboriɗii, 50 ngootaanii biyteeɗo Joe Seremane mo Democratic Alliance (heerto Maalde Demokoriseejo). Ko kanko joofnata edda mo Mbeki taƴananoo, potnooɗo gasde e maayirɗe hitaande 2009.

Kanko woni hooreejo dowla Afiriki-Worgo tataɓo ko Aparttheid yani e 1994 e jooni. O rewi ko e Nelson Mandela e Thabo Mbeki mo ANC yandini ngam nattude ɗum hooleede. Ko e jagge « syndicat » COSATU ɓurɗe laaɓtude Kgalema Motlanthe jeyanoo.

Omo anndiraa gorko deeƴɗo hakkille, jamyamo mo yaawaani laawaade. Ina jeyaa e ko wonata gollal makko dowrowal, etaade yamnude caɗeele jolɗe nder heerto maɓɓe ANC ko adii « wooteeji » eɓɓanaaɗi nder maayirɗe hitaande 2009.

Kgalema Motlanthe jibinaa ko e hitaande 1949. Kgalema Motlanthe ina yahra e duuɓi 59. Ɗo addan ɗoo, o jeyanooma e dillere Steve Biko wiyeteende “Black Conscience”. Caggal ɗuum e jeytaa e fedde liggotooɓe COSATU (Confederation of South Africa Trade Union), fedde jeyaande e doole heerto ANC. Caggal warngo Soweto waɗnoongo e hitaande 1976, o nanngaa o werlaa e kasooji Apartheid tawi omo yahra e duuɓi 28, o ñaawaa sokeende duuɓi 10. O uddaa to duunde Robben Island, sara Nelson Mandela. Ko ndeen darnde makko e haɓanaade miijooji ANC fuɗɗii laaɓtude.

Nde Aparthied ubbaa e hitaande 1994, o yaltinaa, o jokki darnde makko haɓde e leñamleñmaagu. E hitaande 1997, o suɓaa yo o won Kalfinaaɗo Kuuɓal ANC, o lomtii mawɗo Cyril Ramaphosa haa yettii ndee hitaande nde o toɗɗaa yo o lomto Thabo Mbeki. O woni hooreejo Ndenndaande Afiriki-Worgo e mudda, o jokkita edda Thabo Mbeki taƴananoo. Wooteeji kesi maa mbaɗe e maayirɗe hitaande 2009.

DEGGONDIRAL HOOREEƁE AFIRIKI-WORGO (tuggude 1961)

- Hooreeɓe Teddungal  (1961-1984)

  1. Charles Robert Swart
  2. Théophilus Ebenhaezer Donges
  3. Jozua François Naudé
  4. Jacobus Johannes Fouché
  5. Nicolaas Johannes Diederichs
  6. John Balthazar Vorster
  7. Marais Viljoen

- Hooreeɓe Siynooɓe  (1984 haa jooni)

  1. Pieter Botha
  2. Frederik de Klerk
  3. Nelson Mandela
  4. Thabo Mbeki
  5. Kgalema Motlanthe

 Kɗl : Aamadu Malal Gey

Partagez
Étiquettes

Winndu ɗo miijo ma

The content of this field is kept private and will not be shown publicly.
CAPTCHA
Naamnal ngam anndude mbele ko neɗɗo yiɗi jokkaade ɗo
14 + 3 =

 Jaabo ngalɗoo naamnal

Type the characters you see in this picture. (verify using audio)
Type the characters you see in the picture above; if you can't read them, submit the form and a new image will be generated. Not case sensitive.

Jeeyngal Google

Mballee Fedde men hisnude golle mum

Horsinɓe Fedde Ɓamtaare

Horsinɓe F.Ɓ.P.M. on Facebook

Firo Google

1. Jakkaa 

Google Groupes
Google e pulaar
Yillo jakkaa o
2. Eɓɓaande Pootle

3."Google e ɗemngal ma"

Dannga waandu : "neɗɗo e sahaa e weeyo"

CAPTCHA
Naamnal ngam anndude mbele ko neɗɗo yiɗi jokkaade ɗo
5 + 8 =

 Jaabo ngalɗoo naamnal

Random image

Jibi Hammee Lih, golliima e fedde he (1976-1980)

Hol wonɓe e sit he

There are currently 0 users and 3 guests online.